Tragédie v Dubrovce

Priebeh rukojemníckej krízy

Útok teroristov sa začal 23. októbra krátko po 21:00 miestneho času, keď pred budovou Divadelného centra na Meľnikovovej ulici v moskovskej mestskej časti Dubrovka pristavil autobus, v ktorom sa nachádzalo asi 40 maskovaných ozbrojencov. Strieľajúc do vzduchu teroristi vnikli do divadla, v ktorom práve prebiehalo druhé dejstvo vypredaného predstavenia muzikálu Nord-Ost. V panike počas prvých minút útoku sa niekoľkým desiatkam ľudí podarilo z budovy ujsť cez okná a únikové východy, ozbrojenci však napriek tomu zadržali viac ako 850 rukojemníkov, zhromaždili ich v hlavnej sále a po budove rozložili výbušniny.

Prezident Putin v Sklifasovského ústave akútnej medicíny na návšteve oslobodených rukojemníkov.

Veliteľom ozbrojencov bol 22-ročný Movsar Barajev, synovec známeho čečenského povstaleckého veliteľa Arbi Barajeva (zabitého v júni 2001). Veľkú časť teroristov tvorili ženy, predovšetkým tzv. „čierne vdovy“, manželky zabitých čečenských povstalcov. Medzi nimi bola aj vdova po A. Barajevovi, Zura Barajevová. Teroristi predložili svoje požiadavky, ktoré zahrňovali ukončenie druhej čečenskej vojny, odchod ruských vojsk z Čečenska a uznanie jeho nezávislosti. Ruskej vláde dali týždňové ultimátom, po ktorom hrozili popravovaním rukojemníkov.

24. októbra po polnoci prepustili teroristi bez podmienok pár desiatok ľudí, išlo hlavne o malé deti, tehotné ženy a neruských občanov. Skoro ráno teroristi zabili mladú ženu, ktorá z nejasných príčin prenikla cez policajný kordón a vnikla do budovy. Večer toho istého dňa sa dvom rukojemníčkam podarilo z budovy ujsť, teroristi na ne strieľali z granátometu a jednu zranili. Začali sa priame vyjednávania s teroristami, ktorých sa na ich žiadosť zúčastnili známe verejné a politické osobnosti ako napr. Boris Nemcov, Grigorij Javlinskij, či Anna Politkovská. Do budovy boli tiež krátkodobo vpúšťaní aj novinári a lekári.

25. októbra bolo v priebehu dňa prepustených niekoľko ľudí, hlavne detí. Večer vnikol do budovy muž, ktorý sa domnieval, že medzi rukojemníkmi je jeho syn, teroristi ho zastrelili. Okolo polnoci došlo k incidentu, pri ktorom sa jeden rukojemník pravdepodobne pokúsil zo sály ujsť, teroristi na neho spustili streľbu, pri ktorej zasiahli dvoch ďalších rukojemníkov, jeden z nich zomrel. Utekajúceho muža chytili a popravili.

Oslobodzovacia operácia

26. októbra nadránom spustili ruské špeciálne sily Specnaz operáciu na záchranu rukojemníkov. Asi o 5:00 ráno pred hlavným vchodom do divadla zhaslo osvetlenie. Do vnútorných priestorov budovy začal byť v tom čase cez ventiláciu vpúšťaný plyn, ktorý mal uspať alebo minimálne utlmiť reakcie teroristov. Zloženie použitej chemickej látky ruské úrady nikdy nezverejnili, no predpokladá sa, že išlo o derivát fentanylu, pravdepodobne 3-metylfentanyl, ktorý je extrémne silným ópioidom. Asi o 5:30 elitné protiteroristické jednotky FSB Alfa a Vympel vnikli do budovy. Počas obsadzovania divadla došlo k niekoľkým prestrelkám, z budovy sa ozvali aj výbuchy, teroristi stihli zastreliť dve rukojemníčky (podľa niektorých zdrojov ich zastrelili ešte pred útokom špeciálnych jednotiek), niekoľko ďalších zranili. Po vyše hodine však špeciálne jednotky definitívne obsadili celú budovu a zneškodnili všetkých teroristov, vrátane Movsara Barajeva. Následne sa začala rozsiahla evakuácia rukojemníkov, pred budovou sa pristavili desiatky sanitiek, ktoré ich začali ošetrovať a odvážať do nemocníc.

Obete a následky

Hoci sa väčšinu rukojemníkov podarilo zachrániť a špeciálne jednotky boli sprvu chválené za úspešnú akciu, použitie neznámeho plynu malo fatálne následky. Počiatočné správy hovorili len o pár desiatkach mŕtvych, no celkový počet civilných obetí začal narastať a podľa oficiálnych údajov sa nakoniec vyšplhal až na 130, pričom väčšina ľudí zomrela na následky otravy spomínaným plynom. Ten síce nebol smrteľne jedovatý, avšak pri dlhodobejšej inhalácii bol veľmi nebezpečný hlavne pre starších ľudí, deti, ženy, či ľudí trpiacich zdravotnými problémami. Situáciu výrazne skomplikovalo utajovanie jeho chemického zloženia, ktoré nebolo poskytnuté ani lekárom v nemocniciach a mnoho ľudí tak zomrelo kvôli nesprávnej liečbe otravy. K smrti viacerých ľudí údajne prispela aj chaotická evakuácia, keď mnohým nebola poskytnutá adekvátna rýchla lekárska pomoc a ľudia boli hromadne prevážaní v preplnených sanitkách, pričom sa niektorý v tlačenici udusili. Takmer všetci, ktorí útok prežili, museli byť hospitalizovaní; ešte dva dni po útoku bolo v nemocniciach vyše 640 bývalých rukojemníkov, z toho asi 150 vo vážnejšom stave.

Medzi mŕtvymi bolo aj 10 detí (vo veku od 11 do 16 rokov), 17 hercov z muzikálu, známy spisovateľ Alexander Karpov a tiež niekoľko cudzincov z Ukrajiny, USA, Arménska, Rakúska, Kazachstanu, Holandska a Bieloruska). Podľa niektorých bol celkový počet civilných strát úradmi zámerne značne podhodnotený, napr. organizácia združujúca príbuzných obetí a tých, čo tragédiu prežili v r. 2005 uviedla, že zahynulo až 174 civilistov. Nejasnosti panujú aj okolo skutočného počtu teroristov, ktorý sa na útoku zúčastnili. Oficiálne ich bolo 40 a všetci boli zneškodnení, podľa zachránených rukojemníkov ich však mohlo byť aj vyše 50. Je možné, že v panike po útoku bezpečnostných síl niekoľko teroristov ušlo, úrady to však odmietajú.

Kvôli veľkému množstvu pravdepodobne zbytočných civilných obetí pri zásahu čelili ruské úrady silnej verejnej kritike a mnohým žalobám. Obzvlášť im bolo vyčítané použitie nebezpečnej chemickej látky a utajovanie jej zloženia, či nedostatočné zabezpečenie evakuácie. Podľa viacerých nezávislých odborníkov bol však zásah špeciálnych jednotiek za daných podmienok dobre pripravenou akciou. Tvrdia, že bez použitia špeciálneho plynu, ktorý výrazne utlmil reakcie teroristov, by bolo mŕtvych civilistov oveľa viac. Hrozilo tiež odpálenie výbušnín, ktorých množstvo mohlo podľa niektorých dokonca zapríčiniť kolaps celej budovy.

V pozadí útoku stáli poprední predstavitelia čečenského povstaleckého odboja, predovšetkým známy poľný veliteľ Šamiľ Basajev, ktorý sa k tomu otvorene prihlásil a pravdepodobne aj čečenský separatistický prezident Aslan Maschadov, ktorý dovtedy teroristické útoky proti civilistom odmietal a oficiálne odsúdil aj obsadenie divadla. Jednoznačne však svoju zodpovednosť zaň nepoprel a to, že o útoku dopredu vedel a podporil ho v interview pre novinárov 25. októbra potvrdil aj veliteľ teroristov Movsar Barajev a neskôr tiež ruské tajné služby.